Skutočnosť, že vzdelávanie, resp. vzdelávanie sa, predstavuje pre človeka nespochybniteľne dôležitú súčasť života, si dobre uvedomovali už grécki či rímski filozofia. Napríklad podľa Aristotela človek od prírody baží po vzdelaní, ktoré má síce horké korienky, no sladké ovocie.
Na to, aby sme chápali podstatu a zmysel vzdelávania, musíme najprv poznať základné úskalia jeho problematiky. Až potom dokážeme plnohodnotne prijať dary, ktoré nám ochotne ponúka v každom veku.
Čo je to vzdelávanie
Vo všeobecnosti môžeme nazvať vzdelávanie (sa) akýmsi cieľavedomým a uvedomelým procesom sprostredkovania a osvojovania si rôznych vedomostí, schopností či zručností. Inak povedané, ide o proces všestrannej humanizácie a kultivácie človeka, ktorý však nie vždy prebieha výhradne vedomým spôsobom.
Druhy vzdelávania
- Formálne vzdelávanie sa vzťahuje k odborným inštitúciám (napríklad školy), ktoré po ukončení štúdia poskytujú oficiálny doklad o nadobudnutí určitej kvalifikácie.
- Informálne vzdelávanie zastrešuje znalosti nadobudnuté každodenným životom, či už v práci, rozhovorom alebo pozeraním programu v televízii.
- Neformálne vzdelávanie sa nachádza nikde medzi predošlými dvomi typmi. Môže mať podobu rôznych kurzov, seminárov alebo doplnkového samoštúdia.
Vzdelávanie v každom veku
„Každý stupeň vzdelania sa začína detstvom. Preto sa ten najvzdelanejší človek tak veľmi podobá dieťaťu.“ Novalis, nemecký básnik
Proces vzdelávania sa začína pre človeka už jeho narodením. Dieťatko sa od svojich prvých momentov na tomto svete učí, ako správne sať mlieko. Neskôr sa pokúša uchopiť rôzne predmety, sedieť, chodiť, rozprávať či kresliť. Za ďalší dôležitý míľnik vo vzdelávaní dieťaťa možno označiť obdobie, kedy sa naučí čítať a písať. Týmito schopnosťami sa totižto malým školákom otvárajú dvere k utváraniu vlastných názorov.
Vzdelávaním sa nadobúdame všeobecný rozhľad, ktorý je potrebný aj na spomínanú schopnosť utvárať si vlastné názory a riešiť problémy. Byť vzdelaný znamená niečo, čo nemôže byť človeku odňaté. Navyše, vzdelanie dokáže v nemalom rozsahu rozhodovať aj o celkovej kvalite života.
Strata motivácie vs. pozitívne myslenie
V určitom veku začína schopnosť človeka vzdelávať sa postupne klesať. Hovorí sa, že čím sme starší, tým si informácie ťažšie pamätáme. Pravdou je, že chuť vzdelávať sa a učiť sa nové veci mizne s príchodom iných povinností alebo pri pracovnej vyťaženosti. Únava, ktorá s takýmito činnosťami prirodzene prichádza, zvykne zapríčiňovať spomínanú stratu motivácie a túžby po sebarozvoji. Laicky povedané, vo voľnom čase nie sme ochotní vzdelávať sa, pretože sme unavení a chceme oddychovať alebo tráviť čas s blízkymi. V takomto prípade ste ale jedinou prekážkou medzi vami a vzdelávaním sa práve vy, resp. absentujúce pozitívne myslenie.
Výhodou vyššieho veku sú však nadobudnuté skúsenosti a schopnosť logicky uvažovať vďaka nim. Ak sa náhodou zamýšľate nad tým, prečo by ste sa vlastne mali vzdelávať, keď to od vás nikto nevyžaduje, mám pre vás zopár dôvodov. Odhliadnuc od toho, koľko máte rokov, vzdelanie bude vždy základným predpoklad na ľahšie začlenenie sa do spoločenského, pracovného a osobného života. Je dôležité uvedomiť si, že akýmkoľvek vzdelaním sa dá vydláždiť cestička k lepšiemu ja, novým známostiam či zaujímavej práci. Navyše, pre staršiu generáciu môže vzdelávanie sa v oblasti nových technológií predstavovať spôsob, ako si udržiavať sociálne väzby s blízkymi aj na diaľku.
Koniec koncov, „najdôležitejším výsledkom každého vzdelania je poznanie samého seba.“ Ernst Feuchtersleben, rakúsky lekár, filozof a básnik.
Vzdelávanie – cesta k slobode
Aj vzhľadom na vyššie uvedené dôvody by malo byť vzdelávanie sa celoživotným procesom. V konečnom dôsledku, v určitých prípadoch je tomu tak bez ohľadu na to, či si to uvedomujeme alebo nie. Dôkazom je napríklad vyššie spomínané informálne vzdelávanie. Prečo by sme tomu teda nemohli dopomôcť aj vo vlastnom záujme a z vlastnej iniciatívy, keď si tak môžeme sprístupniť cestu k slobode?
„Iba vzdelaní ľudia sú slobodní.“
Epiktétos, grécky filozof.
