Positive Life

23. decembra 2018

Titulna fotka clánku Zijeme len raz

Skutočne žijeme len raz?

Tak ako hovorí známy slovenský hit: „Žijeme len raz, práve tu a práve teraz“, niet pochýb o tom, že na Zemi sme dostali len obmedzený počet rokov. Nedokážeme vrátiť čas, ani žiť iný život. Ale je tomu skutočne tak? Skutočne žijeme len raz?Ak pod životom myslíme roky, ktoré sú nám dané tu na Zemi, samozrejme žijeme len raz. Komplikovanú religióznu tému života po živote teraz nebudeme analyzovať. Vychádzajme preto z toho, že život v zmysle sekúnd, minút, hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov od narodenia až po smrť je tým, čo máme k dispozícii len raz.Ak však pod životom rozumieme prežívanie každého momentu a aktívne reagovanie na to, čo zažívame, verím tomu, že môžeme mať životov niekoľko. Každý z nich je iný, každý jedinečný a každý z nich nás posúva ďalej. Jeden život strieda druhý a keď sa o 70 rokov pozrieme späť, až vtedy budeme schopní zrátať, koľko životov sme prežili. O akých viacerých životoch to hovorím?Kedysi som verila tomu, že život je jeden, len jeho fázy sú rozdielne. Ako rastieme a vyvíjame sa, postupne prechádzame ranným detstvom, detstvom, pubertou, dospelosťou, zrelým vekom. Okrem týchto míľnikov však máme v živote aj tie, nezávislé od veku- nová práca, nový vzťah, presťahovanie, založenie rodiny… Každý takýto moment, každá takáto zmena spúšťa novú fázu života. Každý tieto fázy poznáme, vieme čo obnášajú a sme si vedomí toho, že skôr alebo neskôr sa v takejto fáze ocitneme.Čo ak sa nám však udeje niečo, čo nemalo byť ďalšou fázou? Niečo, s čím sme nepočítali a neboli na to pripravení? Vtedy, ako blesk z jasného neba prichádza nový život.Život podľa plánuZačínaš žiť svoju životnú fázu, ktorej kraľuje určitá priorita. Rozhodneš sa žiť podľa plánu, ktorý ťa má k tejto priorite postupne doviesť. Touto prioritou môže byť napríklad rozbehnutie kariéry, založenie rodiny, získanie vzdelania, či spoznávanie sveta.Tento plán trvá odkedy si začneš uvedomovať, čo je pre teba v tejto fáze dôležité a s ohľadom na to si nastavíš vlastný režim, vytvoríš nevyhnutnú istotu a pohodlie istej rutiny. Aj v prípade, ak nastanú zmeny, s ktorými si nepočítal, tvoje smerovanie to nezmení. Nová práca strieda starú prácu, nový partner vystrieda starého, ak nestihneš lietadlo, nastúpiš na nové. Nespravíš skúšku, prihlásiš sa na opravný termín. Si na ceste a bez rozdielu na isté vykoľajenia na tejto ceste aj zostaneš. Zmena tebou síce otrasie, avšak podarí sa ti jednu vec nahradiť inou, z „rovnakého súdka“.Ondrej mal jasný cieľ- dokončiť školu, spraviť si potrebné kurzy a nájsť prácu vo svojom obore. Tvrdo pracoval na zvyšovaní svojej kvalifikácie lebo vedel, že práve toto mu umožní získať prácu jeho snov aj napriek tomu, že bol čerstvo po škole. Keď zazvonil telefón a nežné žieňa na konci ho pozvalo na pohovor s riaditeľom, jeho srdce na chvíľu prestalo búchať. Je to tu! Do práce nastúpil hneď v ten týždeň. Cítil, že to je to pravé, práca po ktorej túžil, sníval, tá, čo ho v živote posunie vpred a umožní mu žiť svoj sen. Po mesiaci snaženia však stále viac cítil, že napriek úžasnej práci nie je schopný naďalej zotrvať v kolektíve, ktorého sa nikdy nestal súčasťou. Ráno nevedel vstať z postele, v noci ho budili nočné mory v podobe rozhnevaných tvár kolegov, vyčítajúcich mu jeho chyby. Odišiel v skúšobnej dobe. Zrazu zostal doma. Sám so svojimi myšlienkami a pocitom zlyhania. Dvere sa zatvorili. O týždeň zazvonil telefón. Milý hlas ho volal na pohovor. Rozpačito prikývol, nemal čo stratiť. O mesiac neskôr už hrdo vykračoval so vstupnou kartičkou na krku a ráznym krokom smeroval k podnikovej jedálni. Náhradný životŽivot podľa plánu sa v sekunde skončil a ty sa ocitneš v niečo, čo pripomína náhradný život. Do pokojnej rutiny, ktorá ťa ženie vpred tvojim cieľom zrazu narazí blesk a strom tvojho života, kedysi s pevnými koreňmi zrazu bezvládne leží na okraji cesty. Konáre zlámané, listy popadané, kmeňom sa tiahne dlhý tieň po spálení bleskom. Naučíš sa dýchať, vstať, žiť. Opäť sa začneš smiať a tešiť z maličkostí. Dejú sa ti dobré veci, napriek tomu však cítiš, že takto to byť nemalo…Jana mala rozbehnutú fantastickú kariéru. Roky na sebe pracovala aby získala vytúžené miesto a zrazu bolo povýšenie na dosah ruky. Cítila, že sa plnia všetky jej sny. Zreteľne sa videla na pozícii spolumajiteľky milovanej firmy. Predstavovala si zahraničné cesty do krajín, v ktorých nikdy nebola, ale z fotografií vedela, že si ich okamžite zamiluje. Už cítila chute toskánskych viníc a v snoch obdivovala mrakodrapy New Yorku keď sa zrazu na tehotenskom teste objavili 2 paličky… Kariéra spolumajiteľky renomovanej firmy sa zrazu rozplynula pod desivou predstavou tony nevyžehlených plienok. Nechápala ako to dokáže sama zvládnuť. Toto nebol plán! Nebola pripravená. Čo bude s jej kariérou? Veď dieťa všetko pokazí… Ivana mala krásny vzťah. Stretla muža svojho života. Budúceho otca svojich detí. Jediného muža na svete, pri ktorom sa jej roztriasli kolená vždy keď vstúpil do bytu, bez ohľadu na roky, ktoré spolu strávili. Každý deň sa pozerala do jeho očí a zamilovávala sa viac a viac. Plánovali budúcnosť, rodinu, veľký dom. Zrazu prišiel koniec. Už ju nemiloval. Bezodná láska dosiahla svoje dno. Pozbierala kúsky zranenej duše a vložila ju do práce. Všetku energiu, ktorú predtým investovala do lásky vložila do novej kariéry. Postupne sa jej rozširovali obzory, otvárali dvere. Ona však nedokázala hľadieť na najlepšiu prácu v jej živote ako na požehnanie, lebo kariéra nebola rodinou po ktorej roky tak roky túžila. Nový život vs. Starý životJe zvláštne, že starý život uvidíme až spätne, keď sa ocitneme v tom novom. Vtedy totiž začneme vnímať hranice medzi nimi a vieme tiež presne určiť kedy jeden skončil a druhý začal. Nový život je to, v čom zrazu žiješ. Nemáš svoje zázemie, rutinu, ktorá by ťa upokojovala. Snažíš sa vyjazdiť si svoje koľaje, aby si nebol príliš vydesený šírkou cesty. Viac možností totiž znamená nutnosť voľby. Na tú vždy pripravení nie sme. Pomaly, ako batoľa, robíme prvé krôčiky- po štvornožky, lebo nohy by nás ešte neuniesli a neuniesli by ťarchu toho, čo v nás zo starého života zostalo.Nový život je vlastne to, čo začneš žiť v momente, keď sa zmieriš s tým, že tvoj náhradný život vlastne nie zlý. Pochopíš, že si neprišiel o veci, na ktorých ti záležalo, lebo oni tam stále niekde sú a jedného dňa ťa k ním opäť zaveje. Možno inak, možno neskôr, ale zaveje. Musíš len pokračovať vo svojej ceste, lebo čím kľukatejšia cesta, tým krajšie kúty objavíš a čím viac nástrah, tým silnejším na konci zostaneš. Verím, že v živote je na koniec vždy všetko presne tak ako má byť, len tá cesta k cieľu sa občas stratí pod padajúcou hmlou. Nič však netrvá večne. Tak vydrž a kráčaj cez rozplývajúcu sa hmlu.
Titulna foto Mikrociele a ich vplyv na tvoj zivot

Mikrociele a ich vplyv na tvoj život

Existuje tisíc rôznych vecí a činností, ktoré nám dokážu navodiť krátkodobý pocit potešenia z prítomného okamihu. U každého z nás je však podstata úplne individuálna. Chvíľkové nadšenie z nových zážitkov, potešenie z nového auta, začínajúci vzťah, alebo čokoľvek, čo nám navodzuje stavy rýchlo narastajúceho uspokojenia. Môžu byť však takéto krátkodobé vášne trvalo udržateľným dôvodom na zažívanie pozitívnych pocitov?Myslím, že to pravé uspokojenie tkvie v dlhodobom pocite spokojnosti, ktorý vychádza u každého z niečo iného. Ak by sme stav dlhodobý, alebo totálny stav spokojnosti brali ako súhrn a synergiu určitých ,,čiastkových“ pocitov, jeho miera bude vždy ovplyvňovaná mierou spokojnosti v určitých životných sférach. Ak budeme napríklad nespokojní s niektorými ťažko riešiteľnými záležitosťami v rodine, pričom všetky ostatné oblasti budú na tom skutočne veľmi dobre, nikdy sa nebude dať náš stav celkovej spokojnosti ohodnotiť ako stopercentný. Takýchto oblastí, ktoré vplývajú na náš celkový „level“ spokojnosti je hneď viacero. Rodina, zdravie, partnerský život, práca, biznis a veľa ďalších. Biznis ako taký nespomínam v tomto zozname náhodou. Už od detských čias som v sebe cítil podnikateľského ducha a veril som tomu, že raz skutočne objavím to, čo zmení môj život. Práve biznis však bol paradoxne vždy oblasťou, v ktorej som svoj potenciál naplniť nedokázal.Moja myseľ a strach vždy zabránili tomu, aby som dosiahol, aby sa môj level celkovej spokojnosti priblížil k hodnote 100 %. Čím viac som bol zapálenejší do činnosti, ktorá ma napĺňala, tým sa hodnota mojej pomyselnej stupnice spokojnosti viac napĺňala. Z dlhodobého hľadiska som totiž vždy tie skutočne najkrajšie pocity zažíval počas vykonávania niečoho, čo ma skutočne napĺňalo. Niečoho, čo malo pre mňa hlbší význam a nešlo len o krátkodobý pocit vzplanutia vášne, nech už bola spôsobená čímkoľvek. Samozrejme, krátkodobé ,,uspokojivé“ pocity sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Ich energia je silná, avšak vie byť svojim spôsobom zradná a nikdy nie dlhodobá. To pravé dlhodobé uspokojenie tkvie v dlhodobom pocite spokojnosti, ktorý je tvorený už vyššie spomínanou súhrou rôznych záležitostí z viacerých životných oblastí.Veľakrát v živote som zažil ten pocit, že som skutočne na správnej ceste. Že to, čo práve robím, je to, po čom som vždy túžil. Počas týchto chvíľ sa môj ukazovateľ celkovej spokojnosti skutočne pohyboval vo veľmi vysokých hodnotách. Takmer so železnou pravidelnosťou sa však do môjho stavu vytúženej spokojnosti začali zakrádať aj pocity, po ktorých som skutočne netúžil. Pochybnosti, neistota, strach. Vtedy som nechápal, že aj tieto pocity sú určitou prirodzenou súčasťou cesty. Všetko je predsa v harmónii a aj existencia týchto faktorov má svoje opodstatnenie. Ak by som mal použiť prirovnanie, tak pocit spokojnosti a všetko to pozitívne „pozlátko“ naokolo by mohlo byť „dňom“ a negatívne pocity by boli „nocou“. Ako sa tak predsa vraví, ani deň neexistuje bez noci a je skutočne len na človeku samotnom, akým spôsobom existenciu toho ,,zlého“ príjme: či už ako neoddeliteľnú súčasť procesu dosahovania cieľu, prekážku, alebo skúšku.Ja som ich však inak ako prekážky, ktoré mali otestovať moje skutočné odhodlanie, nikdy nebral. Verím, že ak je ti nejaká cesta súdená, do života sa ti jednoducho vráti, avšak vždy prispôsobená stavu tvojho aktuálneho vedomia. Až teraz, s odstupom času si dokážem priznať, že som na úspech nebol pripravený. Vplyvom strachu som hľadal jednoduchšie cesty a akonáhle som narazil na niečo, čomu som nevedel čeliť, môj ,,bájny“ pocit spokojnosti opäť začal miznúť. Namiesto toho, aby som sa dal do boja a začal hľadať riešenie, zvolil som útek. Čím viac vo mne v danom momente rástla negativita a strach, tým viac sa pekné pocity prepadali vždy o niečo hlbšie. Po ceste nadol na seba nabaľovali ďalšiu vrstvu pochybností o mne samom a takmer vždy sa objavil identický scenár: obviňovanie všetkého a každého, potlačenie srdca a nástup mysle a strachu.
Do všetkého daj srdce. Myseľ bude vždy hľadať vo všetkom prekážky.
Veci sa dejú tak ako sa dejú, vždy sú však výsledkom tvojich predchádzajúcich krokov. Rovnako aj môj scenár by sa mohol opakovať teoreticky donekonečna. Ak by som chcel v sebe neustále budovať pocit spokojnosti a následne oň vždy prísť, stačilo by len pokračovať v tom, čo som robil vždy a nikdy sa nepoučiť. Skutočne už ani nespočítam, koľkokrát v živote som si prešiel fázou úžasného pocitu naplnenia, ktorú vždy vystriedala pohlcujúca frustrácia zo života, ktorý žijem. Fázy, ktoré sa určitým spôsobom vždy cyklicky opakovali. Tentokrát sa však na mojom vnímaní niečo zmenilo. Začal som si konečne klásť otázky a prestal som lipnúť na tom, že sa môj život opäť zacykluje. Čo mi bráni, aby som sa skutočne cítil spokojne a zažíval ten šťastný „vibe“? Strach. Čo si o mne pomyslia ostatní, ak to spravím?Čo ak zlyhám?Čo ak som niečo podcenil?Čo ak prídem o peniaze?Sú ti tieto otázky aspoň trochu známe? Ak si v nich našiel kúsok seba ver, že tých „čo ak“ by sa našlo skutočne omnoho viac. Aspoň jedno svoje „čo ak“ má v sebe skutočne každý. Častokrát sa stáva, že o existencii problému síce vieme, ale boj s ním už bojovať nechceme. Uspokojiť sa so stavom, že raz sa to všetko samé zmení, je pre nás o mnoho jednoduchšie a menej bolestivejšie ako to, že pozrieme strachu priamo očí. Ja som si svoju slabosť konečne prvýkrát priznal a prestal som sa nechať ovládať pochybovačným „čo ak“. Pomohol mi v tom systém, ktorý by sme mohli nazvať tzv. systém mikrocieľov. Ide o napohľad jednoduchý systém, ktorý je efektívny a veľmi logický. Ak nedokážeš prekonať strach počas napĺňania veľkého cieľa, resp. veľkej ,,úlohy“, nauč sa najprv zdolávať menšie ciele.Aj keď strach a jeho zdolávanie hrá v tomto systéme primárnu úlohu, pointa celého systému sa ukrýva v disciplíne. Ak si dokážeš vybudovať dostatočne silnú disciplínu a vôľu na to, aby si dokázal plniť mikrociele, zdolanie strachu z niečoho väčšieho sa stane pre teba maličkosťou. Ide samozrejme o proces, ale verím, že práve tento systém ti môže pomôcť prestať maskovať strach za výhovorky, neistotu a obviňovania ostatných. Vždy maj však na pamäti svoju víziu o makrocieli. Víziu toho veľkého, čo by si chcel dosiahnuť. Plnenie mikrocieľov bude len prostriedkom, ako sa k naplneniu makrocieľa dostať. Jedným z mojich prvých mikrocieľov bol zároveň jedným z tých najzaujímavejších. Išlo o rozhodnutie, že začnem tráviť viac času v prírode. Tento mikrocieľ som si dokonca spestril tým, že som sa rozhodol tento čas tráviť sám. Zo začiatku to bolo veľmi ťažké, no napokon sa z tohto mikrocieľu stal jeden z mojich obľúbených návykov, ktoré mi pomohli opäť sa vrátiť k sebe samému. Možno aj vďaka týmto pobytom v prírode osamote mi skrsla v hlave myšlienka toho, že by som chcel ľuďom (tam vonku, mimo môjho lesa) niečo povedať. Všetky mikrociele, ktoré som si stanovil a úspešne naplnil mi ukázali to, že veci sa skutočne dajú doťahovať do konca. Naučil som sa prostredníctvom nich budovať vlastnú disciplínu. Tú disciplínu, o ktorej som si klamne vždy myslel, že ju v sebe mám.,,Disciplína je most medzi cieľom a jeho dosiahnutím“. – Jim RohnMikrociele a ich plnenie si však nemusíš spájať iba s konkrétnou životnou  oblasťou, v ktorej by si sa chcel zlepšiť. Tvojim mikrocieľom môže byť skutočne čokoľvek, čo ťa prinúti ,,vstúpiť“ do novej rieky. Niečo, čomu by si sa za normálnych okolností stránil. Či už to bude záväzok, že zabehneš každý týždeň 5 kilometrov, prečítaš dve knihy mesačne, alebo začneš každé ráno meditovať, urob to! Urči si mikrocieľ, daj mu časový harmonogram a vytvor si z tejto aktivity novú rutinu, ktorá ťa vytrhne z tvojej komfortnej zóny. Práve ,,výstup“ z pohodlia je jedným z najväčších benefitov, ktoré so sebou táto činnosť prináša. Pozitív je však omnoho viac:
  • Naučíš sa veci doťahovať dokonca a systematickosť tvojich činností sa v dôsledku plánovania zvýši
  • Po úspešnom naplnení prvých mikrocieľov sa začne zvyšovať tvoja vlastná sebadôvera
  • Začneš mať menší strach prekonávať životné prekážky a ľahšie nájdeš riešenia
  • Naučíš sa fungovať pod väčším tlakom
  • Stúpneš vo svojich očiach
  • Zvýšiš svoje sebavedomie
Ak sa ti systém mikrocieľov osvedčí, neupúšťaj od neho a pokús ich úroveň či množstvo navyšovať. Sám pocítiš, či je tvoje tempo ich plnenia primerané, alebo by si zvládol viac. Rovnako to však platí aj naopak- rozhodne sa vyhni tomu, aby si si na svoje plecia naložil až príliš veľa. Začať môžeš s maličkosťami. Aj nový návyk v podobe toho, že začneš byť viac vďačný za všetko čo máš, môže byť jedným z tvojich prvých mikrocieľov. Ranná rutina v podobe meditácie, až po desať nových strán týždenne, ktoré napíšeš do knihy, ktorú si vždy tak túžil napísať. Úroveň aj frekvencia spĺňania tvojich mikrocieľov skutočne závisí len a len na tebe. Ako totiž hovorí známy citát od Robina Sharmu: „Jediný limit, ktorý máš, je ten, ktorý si sám vytvoríš.“
Scroll to Top

Táto webstránka používa súbory cookies

Na prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Títo partneri môžu príslušné informácie skombinovať s ďalšími údajmi, ktoré ste im poskytli alebo ktoré od vás získali, keď ste používali ich služby. Pokračovaním v používaní našich webových stránok vyjadrujete svoj súhlas s cookies na webovej stránke. Viac o dátach, ktoré zbierame nájdete tu.